Ak sa vyberiete na prechádzku k Popradskému plesu, odporúčame urobiť si zachádzku k tomuto úžasnému miestu. Je to skutočne iba 5 min zachádzka, na ktorej strávite niekoľko desiatok minút. Je to turistami obľúbený a hojne navštevovaný kút našich veľhôr, ktorý je učupený v limbovom poraste na úpätí západnej steny majestátnej Ostrvy v nadmorskej výške 1 525 m.n.m. Je miestom symbolického odpočinku nielen tých, ktorých životy si ponechali Vysoké Tatry, ale aj niektorých významných Tatrancov, ktorí sa už nestihli vrátiť domov.
Pôvodné pamätné tabule boli roztrúsené na konkrétnych miestach horských tragédií. S myšlienkou „…sústrediť deprimujúco pôsobiace tabuľky umiestnené obetiam tatranských končiarov v rôznych častiach Tatier na jedno prístupné, dôstojné miesto.“ prišiel v roku 1936 akademický maliar Otakar Štáfl z Prahy, ktorý sa spolu s manželkou a niekoľkými priateľmi pustili do realizácie tejto myšlienky. Ich úsilie bolo zavŕšené sprístupnením tohto diela širokej verejnosti v roku 1940. V nedeľu 11. augusta 1940 v rámci Tatranských slávností po slávnostných príhovoroch a vysvätení kaplnky prezidentom Slovenskej republiky za účasti spišského biskupa sa stal Symbolický cintorín oficiálne otvorený.
V roku 1970 bol Symbolický cintorín Pod Ostrvou zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska. V súčasnosti je tu inštalovaných 313 pamätných tabúľ so 450 menami, z čoho je 39 žien. Najstaršou z nich je tabuľka z roku 1911 a je tichou spomienkou na Jenö Wachtera, ktorý zahynul v roku 1905 pri zlaňovaní zo Žabieho koňa. Bol jednou z prvých obetí Tatier z čias začiatkov športového horolezectva.
Neoddeliteľnou súčasťou Symbolického cintorína sú kríže z Detvy. Je ich tu inštalovaných 77, z toho 47 pôvodných a 30 novších. Dva veľké kríže sú osadené na vstupoch na cintorín. „Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu“ motto, vytesané na dverách kaplnky umocňuje a zvýrazňuje Genius Loci tohoto úžasného miesta.
GPS: 49°08’56.3″N 20°04’48.1″E
Zobraziť Symbolický cintorín pod Ostrvou na väčšej mape
