Táto významná národná kultúrna a sakrálna pamiatka vznikla takmer pred 300 rokmi. Za jej vznik v podstate paradoxne vďačíme „temnému“ obdobiu náboženskej neslobody a perzekúcie evanjelikov na našom území. A čo vlastne znamená výraz „artikulárny“? Skúsime trochu načrieť do histórie. V roku 1681 sa rakúsky cisár Leopold I. rozhodol zvolať do Šoprone snem. Výsledky z tohto snemu boli zhrnuté do šopronských artikúl. A práve 25. a 26. zákonný článok tohoto dokumentu obsahoval podmienky (lepšie povedané svetské nariadenia a obmedzenia), za akých sa mohli stavať protestantské kostoly na území Horného Uhorska.
Z podmienok uvádzame aspoň niektoré: kostol musel byť postavený celý z najlacnejšieho stavebného materiálu (teda z dreva), bez použitia železných klincov, bez hlavného vchodu do dediny, bez veže a musel byť postavený za jeden rok. Okrem toho musel byť vždy postavený mimo centra mesta za mestskými hradbami!
Práve na základe týchto článkov sa tieto kostoly nazývajú artikulárne. Z pôvodne postavených cca 40 artikulárnych kostolov sa do dnešných čias zachovalo iba 5 týchto stavieb. S tvrdením, že evanjelické artikulárne kostoly patria medzi najvzácnejšie a asi aj najohrozenejšie drevené sakrálne stavby, môžeme len súhlasiť. A tento v Kežmarku patrí určite medzi tie najsugestívnejšie.
Rozhodnutím Výboru UNESCO v roku 2008 v Quebecu bol tento drevený artikulárny kostol spolu s niekoľkými ďalšími „drevenými kostolíkmi slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
GPS: 49°08’00.3″N 20°25’41.5″E
Zobraziť Kežmarok, drevený evanjelický artikulárny kostol na väčšej mape
