Najznámejšie a najnavštevovanejšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Nachádza sa v tatranskej osade rovnakého názvu – Štrbské pleso, va nadmorskej výške 1 346 m. n. m.. Rozprestiera sa v ústí Furkotskej a Mlynickej doliny. Na slovenskej strane Tatier je to druhé najväčšie tatranské pleso (rozloha skoro 20 ha a max. hĺbka 20 m). Celkovo mu patrí 5. miesto v rebríčku najväčších tatranských plies (ak berieme do úvahy slovenskú aj poľskú stranu).
Je to typické pleso morénového typu, ktoré vzniklo v nižších horských polohách ako následok ustupujúceho horkého ľadovca. Okolo plesa sa je možné prejsť turistickým chodníčkom, ktorého dĺžka je málo cez 2 km. Ak by ste mali záujem, je možné požičať si štýlovú drevenú pramicu a môžete sa pokochať nádhernými výhľadmi na neďaleké končiare Soliska. V minulosti sa na jazere začalo člnkovať tesne po postavení prvých objektov budov. Už v roku 1880 tu bolo mólo a prístrešok pre člny. V tom čase bolo člnkovanie ľudovou zábavou, ktorá trvala zhruba od mája do októbra, samozrejme dĺžka sezóny závidela od počasia. Člnkovanie a kúpanie sa bolo v 80. rokoch 20. storočia z ochranárskych dôvodov zakázané. Štrbské pleso patrí do piateho stupňa ochrany a podlieha prísnym opatreniam, nakoľko vo vodách žije chránený rybí druh sih maréna, ktorý iba na tomto jedinom mieste žije v geneticky čistej forme. V osade Štrbské Pleso sa nachádza športový areál s možnosťami pre lyžiarov a bežkárov.
GPS: 49°07’16.4″N 20°03’47.9″E (parkovisko)
Zobraziť Štrbské pleso na väčšej mape
Štrbské pleso – najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Až do druhej polovice 13. storočia bola husto zalesnená horská krajina na pomedzí Spiša a Liptova bez majiteľa. Prvého pána dostala v roku 1267, keď ju od uhorského kráľa Bela IV získal darom pôvodom český šľachtic gróf Bogomel. Na jeho podnet vznikla v „štrbine“ medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami obec Štrba. Neďaleké vysokotatranské jazero skryté v hustých vysokotatranských lesoch bolo pre Štrbčanov jednoducho plesom. Keďže plies je v Tatrách mnoho, začali ho nazývať Štrbské pleso a jeho názov sa preniesol aj na vzniknutú osadu. Štrbský chotár aj s plesom po stáročia patril zemianskej rodine Szentiványiovcov.